janus

Zhasína posledný plameň môjho ja, už neviem ani nehľadám cestu do raja. Len matné spomienky na radosť z bytia ma občas za ruku schytia. Chceli by ma zaviesť na správnu cestu. Chceli by opäť letieť nad zemou. Rozum však chápe príčiny tresu, tak volím spálenie všetkých snov. Po rukách steká krv mojich túžob. Zabijem všetko čo robí ma mňou, ešte ma drži pár ľudských dlžôb. Týchto pút zbaviť sa bude mi hrou. Keď rána budím sa bez smiechu. Keď vo snoch stále snívam o hriechu. Keď už nemusím lapať po dychu. Odídem a bude to potichu... Možno jeden smutný pohľad, možno na moment ma strhne po živote hlad. Možno ... možno celý svet sa odcudzí, možno tak ako si to spravil ty.