janus

Deň ako všetky a predsa niečím iný. Dnes sme hrali hokej. Prišli kamaráti pozrieť mňa, malého a zápas. Všetko jedným vrzom. Bolo super, objedli sme sa a ešte sme aj vyhrali. Po zápase nasledoval krásny výlet do mekáča na ľadovú kávu za 37 korún. Nádherný deň, aj na muža som sa tešila, keď sa už mal vrátiť domov. Prišiel, zbadal zjedenú čokoládu, narýchlo vymyslená výčitka sprevádzaná mojím posmutnelým výrazom. Kto vie či tá čokoláda, alebo ten výraz, alebo niečo za čo som ani ja nemohla, spustil jeho zúrivostný záchvat, v ktorom pocítil potrebu kopať do všetkého čo mu bolo v ceste. Ešte plesnutie dverami pre potešenie jeho duše a odchod z bytu niekam preč. Ticho....Zaujímavý typ hádky, bez slov, doprevádzaný len zvukmi kopania, búchania a ukončenie tým plesnutím dvier. Všetko rýchlo prebehnuté a aj ukončené. Ostáva len pár hádaniek. To čo bolo? To som si koho vzala? Môžem za to ja? Na koniec len toľko, vraj ženy trpia po pôrode hormonálnymi výkyvmi. U nás mi s tým ochotne pomáha muž :0)